Bernardo secchi je medzinárodne preslávený ucitel, lekár a teoretik urbanizmu. Anketári: Anneke Bokern (novinár, Berlage Institute), Martino Tattara (architekt, pedagóg na Berlage Institute), Fabio Vanini (architekt).

AB: Pane secchi, ste nielen navrhol Grote Markt a oblast pozdlz rieky Dijle v Mechelene, ale okrem iného projekty aj Theaterplein a Spoornoord Park v Antverpách a Grote Markt a cintorín Kortrijk. Preco ste tolko projektov v Belgicku?

BS: V roku 1989 som bol v porote v Antverpách. Potom Leiedael-rezisér Karel Debaere, ktorého som stretol tam, mi zavolal a pýtal sa ma, ci by som mala záujem o úcast v sútazi v Kortrijk. V tom case som ani nevedel, kde bol Kortrijk. Prisiel do Antverp, vzal ma a navstívili sme miesto sútaze Hoog Kortrijk. Táto oblast bola velmi zaujímavá. Tak som sa decided, ze som chcel urobit tento projekt. Sme sa zúcastnili sútaze a vyhrali sme. Nasi konkurenti boli Bob van Reeth, ktorého projekt som naozaj nemal rád, aj ked sme dobrí priatelia, Stéphane Beel a Rem Koolhaas. Musím povedat, ze Koolhaas 'Projekt bol lepsí nez ja. Ale vyhrali sme.

Po tomto sme sa zúcastnili v niekolkých dalsích sútazí vo Flámsku a vyhrali sme mnohé z nich. Samozrejme nemôzete vyhrat kazdú sútaz, my tiez stratili niekolko. V niektorých prípadoch musím povedat, ze to bola skoda. Ale my sme vyhrali vela sútazí v mensích mestách. To nás naucilo vela, napríklad význam týchto malých mestách.

AB: Myslíte, ze ste sa naucil, aké dôlezité sú v Belgicku?

BS: Áno. Velmi casto, ked som v jednom z tých mensích mestách, myslím, ze ako samotné právo ludí zit tam, a nie v stredu v Bruseli alebo Antverpy.

Mimochodom: Chcem napísat knihu o svojich projektoch vo FlAnders. Pretoze si myslím, ze vsetky projekty, ktoré sme vo Flámsku, ci uz sa to uvedomila, alebo nie, dokazujú nás výklad Flámsko ako siet mensích miest.

FV: Co sa snazíme robit s City Visions je zistit, co taká stredne-velké európskych miest majú spolocného, pretoze by to mohlo byt tiez nesporné európskeho mesta vseobecne. Definovali sme tri aspekty: verejný priestor, hustota infrastruktúry a bývania. Vo vasom flámskej projekty, tie sa zaoberajú predovsetkým verejný priestor, ale vasa verejné priestranstvá casto nie sú také, aké je klasicky za verejný priestor. Podobne ako cintorín, ktorý má specifickú funkciu a je uzavretý. Myslíte si, ze pojem verejného priestoru je potrebné re-definícia v súcasnej strednej-velké európske mesto?

BS: V prvom rade si myslím, ze charakteristické stredne-velkých miest v Európe je dôlezité, verejných priestranstiev. Ich charakter mohol zmenit, A tam je mnoho nových typov verejných priestranstiev, ale oni majú vzdy dôlezité. Co sa snazím robit s mojím návrhov je transformovat priestor, ktorý zvycajne nie je povazovaný za verejný do skutocne verejný priestor, priestor, v ktorom sa ludia stretávajú. Ak pôjdete na cintorín v Kortrijk, nájdete ludí, ktorí tam íst na bicykli a pouzit ho ako park. A pozrite sa na Spoornoord Park v Antverpách: to, co vsetci mi povedal, ze predtým, ako bola, ze ak pristahovalci pouzívat, by Belgicania nepouzíva. Ale naopak, kazdý pouzíva teraz. Ludia aj tam vydávat! Myslím si, ze to, ako máme pristupovat mestských projektov. Celá siet verejných priestranstiev, musia byt organizované. Obtiazna vec je, aby sa starostu obcí a pochopit.

MT: Myslím si, ze vase pouzívanie výrazu 'urbanistický projekt' by mohli vytvárat urcitý zmätok. Niektorí ludia si môzu mysliet, ze to znamená nieco ako Guggenheimovo múzeum v Bilbau. Mohli by ste explAin, co myslís tým 'urbanistický projekt'?

BS: To je nedorozumenie, ktoré má svoj pôvod na zaciatku osemdesiatych rokov, kedy sme zacali navrhovat rôzne druhy projektov pre mesto v Európe. Vcasné projekty boli vytvorené, chcel zmenit imidz mesta. Osemdesiatych a devätdesiatych rokov bolo obdobie, kedy bola táto stratégia prijatá mnohých mestách. Mnoho architektov si myslel, ze to znamená sloboda pre nich, ze oni mohli konecne robit, co chce, ze urbanizmu bol mrtvy. Myslím, ze problém bol urcitej lubovôla. Preco tento projekt a nie iný? Preco táto oblast mesta a nie inú? Akonáhle si vypracovat stratégiu, ako je toto, ty rozdiely a tie zaviest diskontinuita v meste. Takze ako sa vám to legitimovat? To je dôvod, preco si myslím, ze môzeme nielen dizajn bottom-up, ale aj na dizajn top-dole. Musíme mysliet na architektúru mesta, a to nielen z budovy. My have rozsírit nase architektonické vízie mesta, co vsak neznamená, ze musíme popriet dôlezitost jednotlivých projektov.

FV: Nie je to tazké kontrolovat legalizácii týchto mestských projektov? Konieckoncov, pre kazdú stratégiu, existuje komplementárne stratégie. Myslíte si, ze by sme sa mohli pohybovat smerom k utópiu znova? Mozno nie ako v sestdesiatych rokoch, ale vo viac kriticky, premýslaním o prototypovej mesta?

BS: Nie, nie, nie! Nemyslím si, ze je mozné vrátit sa do spolocného jazyka alebo systém architektúry. Moja utópia je to, ze architektov a urbanistov bude nájst spôsob, dohodnút sa medzi sebou navzájom. Nemyslím si, ze by sme mali zopakovat systemizácie sestdesiatych rokov.

AB: Myslíte si, ze mensie mestá ponúkajú viac mozností pre realizáciu tohto utópia, ako metropolou?

BS: Áno, urcite. Nemozno spustit nieco ako, ze vParis. Nemôzete menit mesto niekolko miliónov obyvatelov v priebehu niekolkých málo rokov. Problémy sú tak velké, tak komplexné, ze sú tazko riesit. V stredne-velkých mestách máte viac mozností, a to najmä v situácii, ako Flámsko, kde sú mnohé z týchto miest. Bolo by tiez pracovat v Randstad v Holandsku. Je stále mozné sa pohybovat, co v polovici-meradle mesta.